11.07.2023
Umelá inteligencia a jej dopady
Umelá inteligencia (AI) môže veľa zmeniť, ale aj nemusí. AI je v podstate schopnosť počítača učiť sa, uvažovať, prispôsobovať sa a vytvárať výstupy v multimodálnych formách. Umelá inteligencia samozrejme nie je novoobjavený koncept. Existuje už viac ako polstoročie. No až s príchodom generatívnej umelej inteligencie (GenAI) sa naplno ukazujú jej možnosti, ktoré doteraz boli pre mnohých z nás len v sfére sci-fi. Z praktického pohľadu je kľúčovým posunom GenAI ten, že rozumie prirodzenému ľudskému jazyku a na základe učenia sa z už existujúceho obsahu dokáže vytvoriť nový obsah vo forme textu, obrazu alebo zvuku. Jej použitie si môže každý vyskúšať v dostupnej mobilnej aplikácii, alebo v rámci vyhľadávania na webe, kedy AI aktívne využíva prehliadač.
Umelá inteligencia, rovnako ako všetky predchádzajúce technologické pokroky, určite povedie k prudkému nárastu produktivity práce zlepšením jej organizačnej štruktúry, optimalizáciou výrobných procesov a minimalizáciou výrobných nákladov. Umožní ľuďom sústrediť sa na dôležitejšie úlohy tým, že bude vykonávať opakovanú či všednú intelektuálnu prácu. GenAI navyše rozumie prirodzenému jazyku, čím umožňuje úplne novú interakciu tak s tvorcami ako aj so zákazníkmi a otvára možnosti dodatočnej automatizácie pracovných činností, vrátane tzv. vedomostnej či kreatívnej práce. Podľa najnovšej štúdie McKinsey súčasná generatívna AI a ďalšie technológie majú potenciál automatizovať pracovné činnosti, ktoré dnes pohltia 60 až 70 percent času zamestnancov. To je výrazne viac, ako ich predchádzajúci odhad, podľa ktorého technológie mali potenciál automatizovať polovicu času, ktorý zamestnanci strávia prácou.
Samozrejme, umelá inteligencia nie je spoločnosťou prijímaná len pozitívne. Je s ňou spojených veľa otáznikov a potenciálnych rizík, vrátane existenčných, ktorých sa obávajú dokonca aj priekopníci tejto technológie. Len pred pár týždňami viac ako 350 lídrov v odvetví AI podpísalo vyhlásenie požadujúce, aby sa globálna priorita kládla na zmiernenie rizika „vyhynutia“ ľudstva kvôli umelej inteligencii. Pritom stavajú toto riziko na rovnakú úroveň ako pandémie a jadrové vojny.
Veľa sa hovorí aj o bezprostrednejšom riziku, že AI sa môže zneužiť ako nástroj na tvorbu dezinformácií. Z pohľadu jednotlivca ide o zásah do súkromia a bezpečnosti, napríklad kvôli únikom citlivých informácií či realistickým falošným príspevkom na sociálnych sieťach vytvorených pomocou AI. Podobné riziko však hrozí aj z pohľadu štátu ako celku, ktorý čelí propagande a zasievaniu nezhôd do spoločnosti, obzvlášť v citlivom predvolebnom období. Ďalším rizikom plynúcim z AI je riziko diskriminácie. V bežnom význame sa toto riziko vníma skôr ako prehlbovanie diskriminácie voči individuálnym ľuďom či skupinám ľudí. Systémy AI sa totiž spoliehajú na existujúce údaje, a preto môžu replikovať predsudky zosobnené v týchto údajoch. Niektoré modely preukázali tendenciu sebaisto obhajovať falošné informácie, čomu sa hovorí aj „halucinácia“ AI.
Z ekonomického pohľadu je dôležitým rizikom prehlbovania príjmovej nerovnosti, ktorá je jedným z hlavných globálnych problémov súčasnosti. Ako sme si uviedli vyššie, umelá inteligencia bude mať pozitívny vplyv na celkový rast HDP vo svete. Otázkou je, ako sa bude tento prírastok bohatstva rozdeľovať. Je možné, že prínosy sa budú sústreďovať u tých, ktorí už teraz vlastnia značnú časť svetového bohatstva a majú prostriedky na to, aby investovali do priemyselných odvetví a technológií poháňaných AI. Je tiež zrejmé, že vznikne obrovská priepasť medzi aktuálnymi 66 % svetového obyvateľstva s prístupom na internet a 34 % obyvateľstva bez neho. Aj preto sa očakáva, že najväčší prínos z umelej inteligencie budú mať už rozvinuté ekonomiky a Čína.
Azda najpriamejšia hrozba AI pre bežného človeka je, že môže nahradiť ľudskú prácu v rôznych oblastiach, čo môže viesť k strate pracovných miest. A slovenská ekonomika je na takúto hrozbu mimoriadne exponovaná. Podľa analýzy OECD je až 33% všetkých pracovných miest na Slovensku vysoko automatizovateľných, najviac spomedzi 32 skúmaných krajín. A to bola analýza z roku 2018. Medzitým sme konfrontovaní práve s nastupujúcou GenAI, ktorá na rozdiel od predchádzajúcich technológií môže nahradiť nielen manuálne či jednoduché kancelárske práce, ale aj profesionálne pracovné miesta, od účtovníkov či analytikov až po všeobecných lekárov. V prípade USA napríklad Goldman Sachs odhaduje, že približne dve tretiny všetkých povolaní sú vystavené určitému stupňu automatizácie, pričom z týchto vystavených povolaní má štvrtina až polovica celkovej práce potenciál byť v budúcnosti ľahko automatizovaná pomocou AI. AI však zároveň aj nové pracovné miesta vytvorí. Navyše, väčšina pracovných miest a odvetví je vystavená automatizácii len čiastočne, a preto je pravdepodobné, že ich AI skôr doplní než nahradí. Čistý dopad na celkový počet pracovných miest v globálnej ekonomike tak môže byť aj pozitívny. Podobne, ako to bolo s nástupom iných technológií nahrádzajúcich či uľahčujúcich ľudskú prácu.
Čas ukáže, či AI dokáže efektívne nahradiť napríklad dílerov bankových a iných finančných inštitúcii, kde pri obchodovaní na finančných trhoch sú potrebné chladná hlava, skúsenosti a čo najviac dostupných relevantných informácii. Každopádne si už dnes treba dávať pozor, keď Vám Váš finančný sprostredkovateľ ponúkne investície do fondov, kde "výnosy zabezpečí" AI a kde nemôžete prerobiť. Takéto produkty bývajú často spojené s platením vstupného a výstupného poplatku, ktorý maklérom zabezpečí ich výnos, zisk klienta je však neistí, nie je a nemôže byť garantovaný AI.
Použité zdroje: VUB Mesačník, CLOSER CONSULTING
#umelainteligencia
#financnetrhy