12.12.2017

Úver na biznis? Dôležité je, aby vás splátky nedobehli...
Autor: redakcia Zisk manažment

Potrebujete na rozbehnutie vášho biznisu viac peňazí? Na výber máte viacero možností, od bánk, lízingových firiem, až po súkromných investorov. Malí podnikatelia často veľa šetria, optimalizujú daňové základy, aby neplatili vysoké dane, nemajú kvalifikovaných zamestnancov. Bonitnejšie firmy majú na svoje podnikateľské zámery často ponuky aj z troch bánk a môžu si vybrať tú, ktorá požaduje najnižší poplatok a ponúka najnižšiu úrokovú sadzbu, prezrádza v rozhovore Martin Orlíček, konateľ a partner CLOSER CONSULTING, ktorá pôsobí v oblasti firemného poradenstva a sprostredkovania úverov.

Ako momentálne vyzerá situácia v praxi pri úveroch pre podnikateľov?
Aktuálne banky fi€nancujú veľké množstvo developerských projektov, mám na mysli €financovanie nehnuteľností určených na následný predaj, prípadne prenájom. V minulosti na tunajšom trhu prebiehal stavebný boom (v rokoch 2006 až 2007), ktorému napomáhali lacné hypotéky. Od augusta 2008 sme pocítili na Slovensku krízu, dúfajme, že k nej opäť nepríde. Vo veľkom sú dnes financované a stavajú sa business centrá s kancelárskymi priestormi, bytové domy či polyfunkcie.

Skúste to z vášho pohľadu okomentovať, čo to reálne znamená pre klientov...
Ceny bytov rastú, keďže lacné hypotéky podnecujú ľudí kupovať byty s cieľom prenajímať ich, často za cenu 90 až 100-percentného fi€nancovania. Toto je podľa mňa dosť rizikové, malý pokles cien bytov a strata pravidelného príjmu môžu dlžníka „položiť“. Banky vidia pretrvávajúci dopyt pri kúpe nových nehnuteľností a poskytujú developerské úvery najmä overeným klientom a väčším hráčom na trhu, hoci aj na viac projektov súčasne.

Naopak, oblasti ako sú hotelierstvo, reštauračné zariadenia, poľnohospodárstvo, start-up projekty, alebo malí podnikatelia vo všeobecnosti, to majú oveľa ťažšie. Veriteľ radšej poskytne úver vo výške pár miliónov eur overenému klientovi za nízku maržu, ako by mal vyšší úrok pri 200-tisícovom úvere u malých a stredných podnikateľov (SME), kde je však rovnaká prácnosť a v globále oveľa nižšia výnosnosť.

Odkiaľ najčastejšie získavajú podnikatelia peniaze na biznis? Ide skôr o banky, alebo iné inštitúcie? Ako to vnímate?
Malé a stredné fi€rmy s obratom do milióna eur ročne, ak žiadajú o úver, musia mať určité nehnuteľné zabezpečenie, aby uspeli, napríklad vlastný rodinný dom. Potom môžu získať €firemný úver v banke alebo u alternatívnych veriteľov, akými sú menšie lízingové spoločnosti alebo súkromní investori. Krátka história podnikania alebo takzvané nulové daňové priznania nie sú vždy prekážkou. V banke by sám klient neuspel. Stretávam sa s konateľmi, ktorí navštívili tri až štyri banky a po polroku sú stále neúspešní so žiadosťami
o úver.

S čím mávajú podnikatelia najčastejšie problémy, pokiaľ ide o získanie úveru? Môžete nám to objasniť z pohľadu malých živnostníkov i eseročiek?
Povedzme, že malí živnostníci a eseročky bojujú, či už v oblasti stavebníctva, gastronómie, hotelierstva i výroby s väčšími hráčmi a obaja sa uchádzajú v banke o úver. Väčšie firmy pri veľkých obratoch môžu pracovať aj s nízkymi maržami, ukážu banke zazmluvnené objemy na ďalší rok, historicky miliónové tržby a aj pri zhruba 5 až 10 % priznanom účtovnom zisku voči obratu sú pre banku atraktívne.

Keď živnostníci a eseročky vykážu minimálny základ dane pri obrate pár stotisíc eur, nevedia banku presvedčiť, že zvládnu splácať úver načas. Napríklad to nevychádza ani na očakávané úroky. Ale nie je to len o obrate a zisku. Ide aj o skladbu odberateľov, či je firma viazaná na pár väčších, nedajbože jedného odberateľa, čo je vysoko rizikové. Naopak, pozitívne je, pokiaľ majú širokú základňu odbytu. Tiež je problém, ak má eseročka záznam na daňovom úrade, omeškanie v platení sociálnych a zdravotných odvodov, minulé exekúcie a podobne.

Sú nejaké štandardné pravidlá, čo musia predkladať podnikatelia bankám pri žiadosti o úver?
Žiadateľ o úver predkladá účtovné výkazy súvaha, výkaz ziskov a strát plus daňové priznanie za posledné dve účtovné obdobia, ďalej priebežné výkazy, skladbu odberateľov a dodávateľov, kto koľko odoberá, ako dlho sú skúsenosti s daným partnerom. Tiež časovú štruktúru pohľadávok a záväzkov, sumár už poskytnutých úverov a lízingov, podnikateľský zámer, teda aké služby a produkty firma poskytuje, čím sa líši od konkurencie, akú má históriu a referencie. Dôležitý je aj finančný plán na najbližšie roky, vysvetlenie opodstatnenia nového úveru, preukázanie primárnej návratnosti (schopnosť subjektu tvoriť zdroje z podnikania) i sekundárneho zabezpečenia. Pri developerských projektoch ešte štandardne treba predložiť stavebné povolenie, územné rozhodnutie, vizualizácie nehnuteľnosti, list vlastníctva, uzavreté rezervačné zmluvy od klientov, dodávateľské zmluvy so stavebnou spoločnosťou a iné relevantné dokumenty.

ZIsk manazmentjpg


5 rád, na čo myslieť pri braní podnikateľského úveru:

1. Musíte vedieť počítať. Odpovedzte si, koľko viete mesačne splácať, čo vám prinesie nový úver, je to pre vás rozumné riešenie?

2. Určite odporúčam poradiť sa aj s externou nezávislou firmou. Mali sme už veľa klientov, ktorí reštrukturalizovali úvery a radšej by vrátili čas späť.

3. Podnikateľský zámer a finančný plán si nechajte vypracovať alebo skorigovať u externého poradcu, ktorý vie, čo banka hodnotí a očakáva, aby ste zbytočne už vopred nestratili kredit.

4. Ak chcete žiadať o úver, ideálne je poradiť sa s účtovníkom a poradcom, ako uzavrieť posledné daňové priznanie. Práve to býva často kľúčové pri vyhodnocovaní schopnosti splácať budúci úver.

5. Skontrolujte si, či nedlhujete na daňovom úrade, Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a uchovajte si čistý register minimálne rok pred žiadaním o úver.

Zdroj: Martin Orlíček, konateľ CLOSER CONSULTING



Do akej miery podľa vás pomáha štát s podporou podnikateľskej sféry? Poskytuje nejakú formu pomoci v regiónoch?
V oblasti podpory štátu nemám veľké skúsenosti, za 10 rokov som celkovo poskytoval služby možno 500 podnikateľom a žiadny nemal podporu zo strany štátu. Do 10 klientov získalo eurofondy, poľnohospodári využívajú dosť často tzv. zelené úvery. Tie síce poskytujú banky, ale tuším štát dáva nejaké záruky, teda garancie pre banku v tejto oblasti za úverových klientov.

Na čom sa dá podľa vás
najviac ušetriť pri úveroch pre podnikateľov? Dávajú banky bonitnejším firmám nejaké lepšie úroky či zľavy?
Rozvoj firmy podporujú skôr úvery, ako možnosť ušetriť. Spoločnosti takýmto spôsobom totiž vedia vyrobiť viac produktov, prípadne poskytnúť viac výkonov za rovnaký čas. Alebo prejdú na level „neplatím nájom, ale mám vlastnú výrobnú halu, ktorú splácam cez úver a raz bude hala moja“. 

Áno, bonitnejšie firmy majú na svoje podnikateľské zámery často ponuky aj z troch bánk a môžu si vybrať tú, ktorá dáva najnižší poplatok i najnižšiu úrokovú sadzbu. Respektíve poskytuje iné výhody, napríklad netreba preukázať predpredaj pri bytovej výstavbe, netreba ručiť osobnou zmenkou podnikateľa a iné. Každopádne, úvery prinášajú potenciál, ale aj záväzok, toto si treba uvedomiť. Rozumný podiel equity – vlastných zdrojov je nevyhnutný a aj rozumné nastavenie mesačnej dlhovej služby, aby nás splátky nedobehli.

Robia podľa vás v niečom firmy chyby,
keď chcú získať úver?
Malí podnikatelia šetria na mnohých veciach. Optimalizujú daňové základy, aby neplatili vysoké dane, nemajú kvalifikovaných zamestnancov alebo vedomosti na vypracovanie potrebného podnikateľského plánu pre banku, čiže sú hneď na prvom stretnutí u bankára nepresvedčiví. Niektorí úmyselne neodvádzajú daň z pridanej hodnoty (DPH) načas a dobiehajú na základe výziev z daňového úradu platby, čiže svoje prevádzkové potreby financujú takýmto spôsobom. Všetko ale ovplyvní názor banky na takéhoto žiadateľa. Často si sami zatvárajú dvere pred možnosťou získať úver, v súčasnosti existujú rôzne registre a všetko podlieha evidencii.