22.04.2021
Úvery môžu čoskoro zdražieť

Komentár vedúcej rizika v Poštovej banke

Zuzana Žemlová, ktorá v Poštovej banke šéfuje riadeniu rizík, predpovedá, že pre horšie splácanie môžu úvery do dvoch rokov zdražieť. Nebude to však skokovo. No ak by hypotéky zdraželi o percentný bod, tak ako odhaduje, dostali by sa na úroveň spred štyroch rokov.  Zložitejšie je to ale pri firmách.

Aký vývoj sadzieb čakáte v horizonte troch či piatich rokov?

Od roku 2010 neustále počúvam analytikov, ktorí hovoria, že čoskoro začnú sadzby stúpať, no stále sa to nedeje. Nie som makroekonóm, ale ja nevidím dôvod, prečo by sa mala cena peňazí v krátkodobom horizonte zvyšovať.

Druhá vec je, aká bude cena úverov. Lebo do nej vstupuje nielen cena peňazí, ale okrem nákladov na kapitál a celkovej situácie na trhu aj riziková marža. Ak sa nám významne zvýši miera nesplácania, bude to mať dosah na cenu úveru.

Už cítime, že sa nám podiel nesplácaných úverov dvíha. V retaili zatiaľ mierne, výraznejšie to je v oblasti financovania firiem a výhľad nie je optimistický. Treba sa pripraviť na to, že rizikovosť zahýbe cenami.

V akej miere?

To sa ťažko odhaduje, lebo sme na začiatku počítania vplyvov. Aj pri odkladoch splátok máme v priemere len 6-percentnú mieru nesplácania. Nie všetky tieto úvery sú zlyhané, len sledujeme problémy so splácaním. Oficiálne totiž musí prejsť 90-dňová lehota, kým je úver zlyhaný. V lete budeme mať lepšie informácie. Ale odhadujem, že riziková prirážka posunie ceny retailových úverov nahor o pol percentného bodu alebo až o jeden.

Pri financovaní firiem bude záležať na tom, ako dlho potrvajú obmedzenia a ako budú firmy bojovať s logistickými či odbytovými prekážkami. Niektoré odvetvia sú víťazmi tejto situácie a darí sa im, iné sú ochromené. Dosah však bude. Pre niektoré odvetvia bude dostupnosť úverov problematická.

Aj so štátnymi zárukami?

Aj so štátnymi zárukami, lebo aj štát si musí vyhodnotiť návratnosť investícií a je nepravdepodobné, že firmy v problémoch by sa kvalifikovali na záruky vo väčšej miere.

Hovoríme o oblasti gastro a cestovnom ruchu, či je to širšie?

Gastro a cestovný ruch sú najproblematickejšie. Ale vo všeobecnosti spotreba – spotrebného tovaru, áut, čohokoľvek – klesla. Majú logistické prekážky a aj firmy, ktoré nie sú hotelmi a reštauráciami, majú problémy s objednávkami, museli prepúšťať zamestnancov. Aj veľkí zahraniční investori ohlásili hromadné prepúšťaníe.

Hovoríte, že na cenách úverov obyvateľstvu sa môže odzrkadliť horšie splácanie pol- až percentnou prirážkou. Máme si to vysvetliť tak, že sa hypotéky, ktoré sú teraz pod jedným percentom, vrátia k 1,5 až dvom?  

Je to možné. No bude to závisieť od miery nesplácania. Banka je povinná rizikovosť prenášať do ceny. To je v zákone. Ale do situácie, že rizikové prirážky zvýšia ceny úverov, sa dostaneme o rok, o dva.

Prečo až vtedy, keď už v lete bude jasnejšie, ako veľmi ľudia nesplácajú?

Banky pracujú s modelmi, ktoré určujú pravdepodobnosť zlyhania a mieru rizikovosti klientov. Modely pracujú s historickými dátami, tie sa zbierajú v rozmedzí troch až piatich rokov. A na posúdenie rizikovosti portfólií musíme portfólio nechať dozrieť. Musíme mu dať čas, aby preukázalo svoj potenciál zlyhávania. Ten sa ukáže asi po 18 mesiacoch. Dovtedy sa zdá každé portfólio nízko rizikové, lebo úvery nestihnú zlyhať.

Časový posun tam teda bude. Ale nečakajme, že sa to udeje skokovito. Ak budú banky vidieť trend zvyšovania strát, budú si postupne ceny upravovať do výslednej podoby, ktorú som naznačila.

Nachádzame sa teda s úrokovými sadzbami na dne a máme čakať, že sa sadzby od neho odrazia?

Sadzby sú veľmi nízke. Rozdiel medzi 0,5 % a nulou je naozaj len 0,5 %. Rozdiel vo výške splátky pri týchto možnostiach je veľmi nízky. Pri úveroch na bývanie sme blízko rozumného minima, za ktorého sa dá takéto financovanie poskytovať. Keď pri spotrebných úveroch vidíme ponuky okolo štyroch – piatich percent pre kvalitných klientov, aj to je cena, ktorá je na hrane ekonomickej únosnosti. Pri významne nižšej cene by banka na tomto trhu bola stratová.

Budú úvery drahšie už tento rok?

Bude záležať na tom, ako sa bude vyvíjať splácanie. V rokoch 2009 – 2010 bola aj na Slovensku krízová situácia, no retailové portfólia boli zasiahnuté minimálne. U nás sa celkovo ľudia správajú veľmi slušne pri splácaní a sú relatívne odolní aj voči ekonomickým cyklom. Je to čiastočne aj tým, že máme pomerne robustné pravidlá, ktoré obmedzujú úverovanie retailu. Napríklad úvery v zahraničnej mene, ktoré boli príčinou masového zlyhávania v roku 2009 u našich susedov, u nás neboli.

Aj relatívne prísne pravidlá pri schvaľovaní úverov, ktoré NBS dostala do legislatívy, zabezpečujú, že je retail zatiaľ stabilný prvok v ekonomike. Oveľa zložitejšie je to s podnikmi.


Použité zdroje: dennikn.sk 

#firemneuvery
#urokovesadzby