08.03.2022
Rastie inflácia, ceny energií a aj cena zlata
Koncom februára maďarská centrálna banka zvýšila základný úrok o pol percentného bodu na 3,4 %. Pokračuje v sprísňovaní menovej politiky preto, aby zbrzdila rast inflácie. Táto v januári stúpla najvyššie za takmer 15 rokov na úroveň 7,9 %. Podobný trend vnímame v celej eurozóne, kde namiesto očakávaného spomalenia spotrebiteľské ceny ešte mierne zrýchlili. Rast cien na Slovensku vystrelil tiež viac, ako predpovedala Národná banka Slovenska či ďalší analytici, keď podľa predbežných dát dosiahla inflácia na Slovensku v januári 8,5 % (najvyššia hodnota od decembra 2003).
Inflácia v eurozóne sa zrýchlila už siedmy mesiac za sebou a zostáva vysoko nad 2-percentným cieľom Európskej centrálnej banky (k februáru to bolo 5,1 % y/y). Tá zvýšenú infláciu považuje za jav spôsobený dočasnými faktormi a na rozdiel od amerického Fedu sa neponáhľa so sprísňovaním menovej politiky. Akonáhle však dôjde k zvýšeniu referenčnej medzibankovej sadzby EURIBOR, zdražejú aj hypotéky a ostatné úverové produkty. Zatiaľ evidujeme, že VÚB banka od 7. marca zvýšila hypotekárne sadzby kozmeticky o 0,2 % pri všetkých dĺžkach fixácie. Ešte jedno podobné zvýšenie je ale vo výhľade, no termín nie je známy. Najlacnejšia hypotéka od tejto banky s fixáciou na tri roky tak bude mať po novom sadzbu 1,09 %, čo je stále veľmi nízka sadzba v porovnaní s infláciou.
Trend rastu inflácie sme očakávali, keďže už dva roky sa prakticky tlačia do ekonomiky eurozóny nové ničím nepodložené peniaze. Dialo sa tak v súvislosti so sanovaním podnikov a ľudí z dôvodu obmedzení v spojitosti s COVID-19. Tlačenie ďalších peňazí však spustí vojnový konflikt na Ukrajine, kedy dochádza k financovaniu zbrojenia a humanitárnej pomoci v miliardách EUR a USD. Globálne sankcie na Rusko, nedostupnosť ruského plynu a enormný nárast cien elektrickej energie spôsobia rast cien všetkých tovarov a služieb. Nechceme byť zlým prorokom, ale môže to viesť ku kríze ako v rokoch 2009-2011. Všetky uvedené faktory spôsobujú navyše nestabilitu na finančných trhoch, ceny akcií výraznejšie klesajú, ceny zlata naopak prelomili psychologickú hranicu 2000 USD / Oz.
Ako ďalej? Kupovať zlato na vrchole ceny je skôr lotéria. Ak by vojnový konflikt postupoval ďalej na západ, určite jeho cena porastie ďalej. No hneď po zmiernení dopadov vojnového konfliktu sa cena zlata vráti na úrovne možno aj o 200 USD nižšie, preto takúto investíciu vnímame skôr ako krátkodobú, až špekulatívnu. Z pohľadu investora hodnotíme stále ako bezpečné aktívum nehnuteľnosti v krajských mestách, ktoré si držia svoju hodnotu aj v čase rastúcej inflácie, či potenciálne v období blížiacej sa krízy. Na Slovensku je preukázaný nárast cien za ostatné 3 roky aj o vyše 50 % (sumárne), pričom ponuka stále nepokrýva dopyt. Len v Bratislave sa predpokladá, že na trhu chýba okolo 4 tisíc bytov. Na druhej strane, neprimeraný rast cien nehnuteľnosti a zhoršujúca sa dostupnosť hypoték (očakávaný rast ú.s.) môžu dopyt v najbližšom roku obmedziť. Toto však spôsobí iba zmiernenie rastu cien, t.j. neočakávame, že by došlo k ich poklesu.
Použité zdroje: Denník N, Forbes, CLOSER CONSULTING
#inflacia
#cenykomodit